close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Kralovstvo Prekliatych

7. července 2010 v 10:07 | Princess Silva! |  texty
Nieje dovolene kopirovat texty!!!!!
  • 1.KAPITOLA (Kralovstvo Prekliatych)
  • ,,Nič nie je také, ako sa zdá"

Každý deň zažijeme niečo. Či niečo bolestné alebo radostné. Život nám udeľuje rany, ktoré sa nikdy nezacelia , straty dôležitých ľudí, a to najhlavnejšie zvyky. Zvyknúť si na nové miesto a aj na nových ľudí je veľmi ťažké. Taktiež je ťažké zvyknúť si na to , že prítomnosť niektorých ľudí už nezacítime. Vravieva sa , že každý , kto bol a je pre nás dôležitý , zostane na večné veky v našom srdci. Človek to cíti a nezmáha sa naňho nijaký pocit viny. Lenže ten pocit sa u mňa naveky vytratil , keď zazneli posledné smútočné zvony. Začiatky nikdy nie sú katastrofálne , no ani ľahké , to každý vieme. Lenže pre mňa neexistoval nijaký začiatok iba niečo , ako povinné žitie. Hoc mi chladný vánok šepkal do ucha o živote plného radosti ,obdarúvaval mnohými šancami snažiac sa dokázať , že život je plný prekvapenia , ma nakoniec donútil vybrať si jednu šancu z ostatných. Keď sme sa z Prestonu odsťahovali s mamou do Sheffieldu, myslela som , že to zvládnem . Nové miesto s novým začiatkom na mňa nijako nezapôsobil , skôr vo mne vyvolal ďalšiu vyrážku podráždenosti. Musela som opustiť milovaný Preston , najlepšieho priateľa Eddieho a náš nádherný dom , v ktorom zostali všetky krásne spomienky. Vo Sheffielde sme mali dom , v ktorom vyrastal otec , a podľa maminých slov bol celkom ... v pohode. Mama bola pár týždňov pred sťahovaním zatrpknutá , nič nehovorila. Len blúdila po izbách , akoby bez ducha. Trpkosť si v nej našla domov. Počas cesty sa zatrpknutosť vytratila a na jej tvári vykvitol úsmev. Obdivovala som mamu , ako statočne všetko zvládla , neboli badateľné nijaké náznaky , že to nezvládne. Zvládla to perfektne. Hrdo vztýčenou hlavou pripravená čeliť každej prekážke zniesla sťahovanie zatiaľ , čo ja som od pohrebu len mlčky pomáhala bez úsmevu , či slov , v ktorých by sa len nachádzala , čo i len štipka radosti. Udalosť , ktorá zostala v našich srdciach ako spomienka. Spomienka , prekliata spomienka , ktorá bola hneď odsúdená za múr zabudnutia. Za môj múr. Lenže môj múr okúsil prvú prekážku a stratu jednej tehly , keď som uzrela dom , v ktorom vyrastal otec.
*
Po dlhom a zdanlivo nekonečnom čase zavŕzgali mahagónové dvere a na drevenú podlahu , na ktorú dopadal prach už dvadsať rokov , stúpila noha. Stien , ktoré mali v sebe kakaový nádych sa dotkla ruka , ktorá následne otvorila okná dokorán , a do izby sa po dlhom čase dostal čerstvý vzduch aj s novým životom. Brooke dotiahla svoju poslednú šiestu krabicu do svojej novej izby a ešte raz sa rozhliadla. Veľký pracovný stôl , o ktorom jej tak bohato štebotala teta Sonya , sa nezdal až taký veľký , no nevadilo jej to. Nad stôl si zavesila obrovitánsku nástenku , na ktorej ako prvé pribudli fotografie jej otca. Túžba mať ho pred očami spaľovala jej srdce.


,, Brooke !" otočila sa za matkiným hlasom. Stála vo dverách hľadiac na ňu s nahnevaným pohľadom držiac jej školskú tašku v ruke. Vôbec neuvažovala , že v deň jej príchodu pôjde do školy , no netúžila ju nahnevať ani skaziť deň. ,, Sonya ťa hodí do školy." Zakričala za ňou , keď kráčala dole po schodoch ťahajúc za sebou tašku. Tresla za sebou dverami a nasadla do tetinho malého zeleného autíčka. Vnútri vládla smreková vôňa , ktorá jej vrazila do nosa hneď , ako nasadla. Jej srdce mierne zaplesalo od radosti , keď sa započúvala do hudby , ktorú jej teta aj napriek tým dlhým rokom , aj napriek tomu , že taká hudba už dávno vyšla z módy , neprestala počúvať. Zapla si pás a následne sa tlmene zasmiala , keď začula ten nezvučný spev , ktorý ju vždy dokázal rozosmiať.
,,
Nemáš sa takticky čoho báť. Všetko zvládneš s obyčajným úsmevom na tvári." zdôraznila snažiac sa zbaviť vône stresu. Mlčky kývla hlavou , pretože bola veľmi tvrdohlavá a veľmi dobre vedela , že svoj prvý deň na novom mieste neprežije. Jej ústa túžili zakričať NIE , nohy túžili vystúpiť a utekať smerom , kde vyrastala dlhých skoro sedemnásť rokov.
,, Máš pravdu.." nahodila sekundový úsmev a zlozvyk okusovaný nechtov pod vplyvom stresu nastavil jej pravú ruku k jej červeným perám. Pery odhalili biele ľudské zuby , no myseľ bola pevnejšia , a tak tou rukou otvorila okno , aby si prečistila myseľ pred vstupom do budovy , do ktorej vstúpi po prvý raz. Behom pár sekúnd zastali a Brooke sa naskytol pohľad na zelený trávnik , na ktorý zaberali študenti , ktorí si vymieňali názory , či svoje zážitky. Sonya zacítila jej váhavosť vystúpiť a stres , no potľapkala ju po pleci a Brooke vystúpila.
*
Naďalej som stála na chodníku a hľadela som pred seba. Na tých ľudí . Ak to vlastne boli ľudia. Niektorí mali na hlave niekoľko farieb na sebe. Iní zas mali mnohé takzvané módne doplnky na tvári , nejaké maličké tetovanie na nejakej časti tela a niektorí si svojvoľne ničili zdravie. Rýchlo som sa pobrala ku schodom , ktoré viedli k hlavnému vchodu do školy. Jeden, dva , zvládnem to .. tri , štyri a som tu, v duchu som si hovorila , a keď som sa ocitla v chladnej hale , vydýchla som si. Zmätok opäť zavládol v mojej hlave. Nevedela som , či sa mám pobrať cestou , ktorá sa nachádzala po mojom ľavom boku , či po pravom. Túžila som stretnúť niekoho , kto by ma zaviedol , ako prváčika tam, kam som už mala byť.
,, Dobrý deň prajem, slečna Cutlerová. Prosím vás , poponáhľajte sa za mnou nakoľko sa vašej novej triede začne hodina francúzštiny za necelú minútu." Prísny hlas patril žene , ktorá bola o hlavu vyššia než ja . Svoje tmavo hnedé oči plne tajomstva upriamila na mňa , a po chrbte mi prebehol mráz. Jej čierny kostým a zápisník v koženom obale dodával vysoký bod luxusu. Mlčky som kývla hlavou a nasledovala som ju. Zabočila som za ňou doľava a kráčala som za ňou po dlhej chodbe. Keď došla k daným dverám , pootvorila ich , no keď som vkročila dnu , zavrela ich a bez slova odišla. Srdce som mala niekde v krku a moje ruky sa začali triasť. Bez uváženia , či je zabratá alebo nie som sa pobrala k voľnej lavici , keď začala hodina. Stres načisto ovládol moju myseľ. Do triedy vstúpil malý profesor , ktorý bol tak trochu viac guľatý a hlavu mu zdobila plešina



Upravil si golier košeli , ktorá sa skrývala pod jeho sivým svetrom. S papierom v ruke kráčal pomaly k lavici , ktorú som obsadila , a ja som len na sucho preglgla.
,, Vážení ! Z istého Prestonu k nám zavítala slečna Brooklyn Cutler ..." jeho slová vyrušil zvuk vŕzgajúcich dvier. Jeho čelo sa zvraštilo a v očiach sa zablyskli iskierky nahnevanosti, prísnosti. Do triedy vstúpili dve rovnako výškou zhodujúce sa dievčatá , jedna čiernovlasá a druha hnedovlasá. ,,Vous etês en retard, Mesdames!" Opäť som na sucho preglgla , keď som začula tú francúzštinu , ktorá avšak bola krásne zvučná a čistá , no z mojej úplne prvej hodiny na tejto škole neprebehlo ani desať minút , a už som mala takticky dosť. Túžila som vstať , odísť domov, pobaliť sa a odísť niekam , kde by som zabudla na všetko , čo by sa len dalo. Dievčatá , ktoré prišli o čosi neskôr sa usadili dozadu a padol na mňa profesorov zrak. ,, Slečna Cutler , máte nejaké znalosti s týmto jazykom?" nadvihol obočie , akoby vyčítal z môjho výrazu odpoveď. Pootvorila som ústa pripravená odpovedať , no bol rýchlejší. ,, Takže vaše vedomosti týkajúce sa francúzskeho jazyka sú teoreticky nulové. Ak smiem , nuž tu je zoznam pár kníh , z ktorých poľahky získate nejaké také znalosti." Papier , ktorý celý čas držal v ruke položil na lavicu a odkráčal k tabuli. Rukou som si podoprela čelo s hlasným výdychom a zahľadela som sa do papiera.
*
Dojedla som posledné sústo cereálnej tyčinky . Pozrela som sa na obal , na ktorej bolo nakreslené jablko. ,, Hm, ako guma.." zamrmlala som si popod nos . Nemala som nijakú chuť do jedla . Mlčky som sedela za stolom v jedálni plnej hučiacich študentov. Hľadela som pred seba snažiac sa upokojiť , že prebehne pár týždňov, mesiacov a nebudem na škole nová. V mojej hlave práve prebiehala obrovitánska búrka myšlienok. Jedno som musela uznať. Bála som sa každej sekundy , ktorá uplynie.
,, Ahoj! Ty si tá nová z Prestonu , však?" sladký dievčenský hlas , ktorý patril k roztomilej tak trochu bacuľatej tváre sa ozval ku mne.
,, Áno, som Brooklyn , no priatelia ma volajú Brooke." Nahodila som úsmev , do ktorého som vložila toľko radosti , koľko som len vládala. Cítila som , že z tohto môjho prvého kontaktu sa vyvinie dobré priateľstvo. Namýšľala som si to. Zúfalo.
,, Gretchen." So svojím krásny úsmevom , ktorý mi dodával pocit , že práve vidím pred sebou človeka , ktorého budem čoskoro považovať za svojho priateľa , si prisadla ku mne . ,, Tak ešte raz , vitaj u nás! Snáď sa ti bude vo Sheffielde páčiť. Poviem ti , že tvoj život v tomto meste nebude vôbec nudný. Nebude žalostne nudný , tvoj rozum nepomyslí ani raz na život na inom mieste. Spôsob života , zvyky , jazyky ťa prinútia zostať navždy tu. Spôsob života sa ti bude zdať nepredstaviteľný , no neskôr ho budeš milostne nenávidieť a preklínať láskou." Jej modré oči , ktoré ukrývali v sebe nádych mora sa pozreli to tých mojich obyčajných hnedých. Nezmohla som sa na slovo. Jej slová ma vydesili. Tón , ktorý sprevádzal jej uvítací rozhovor , tón , ktorým mi , akoby povedala , čo budem robiť a načo nesmiem ani len 
pomyslieť. ,, Brooke si v poriadku?" spýtala sa ma , keď zapichla vidličku do svojho šalátu a medzitým si povšimla výraz mojej tváre. Nevedela som , čo mám odpovedať. Bola som taká zmätená, osamelá a zranená. Všetko mi chýbalo a mne sa zovrelo hrdlo. Nie, prosím. Teraz nie , v duchu som všetko potlačila a svoju pozornosť som venovala Gretchen , teda aspoň som sa tak snažila.
,, Jasné." Odpovedala som o trochu zníženým tónom , ako predtým . Obzrela som sa za seba a očami som si prezrela každého od hlavy po päty. Každý mi prichodil čudný , no pravdupovediac samotne som si len čudná pripadala len ja. Odvrátila som zrak , pretože som nemala rada , keď sa mi s niekým náhodne stretli pohľady.
,, Ahoj Gretchen! Nový člen nášho stola?" oproti mne sa posadil chlapec s trochu tmavšou pokožkou , s havraními vlasmi a svetlo modrými očami. Hľadela som na jeho sivé tričko ,, Ochutnaj ma!" , a keď som si všimla , že jeho pohľad naďalej dopadá na mňa , pozrela som sa na Gretchen , ktorá práve dožúvala paradajku .
,, Brooke toto je Donny. Donny toto je Brooke." Gretchen sa usmiala a pokračovala v jedení.
,, Tak ma teší , Brooke." Pousmial sa a odpil si z minerálky. Mlčky som kývla hlavou . Môj zrak opäť padol na jeho tričko , ktoré nasmerovali moje kútiky úst do úsmevu. Jeho tmavá pokožka bola nádherná. Priťahovala mi oči. Áno, Donny nevyzeral zle.
,, Moji predkovia pochádzali z Indie." Vyslovil to s chválitebným tónom v hlase až tak , že ma to ohromilo. Nasadil úsmev a následne hneď vstal. Cítila som sa hrozne . Chcela som sa ocitnúť pri Eddiemu , s ktorým som vedela viesť konverzácie vážne , no i humorné po celé hodiny. Dokázať debatovať o nezmyselných hlúpostiach .,, Neuveríš , kto k nám pribudol , drahá Lynn." Následne vystrel ruky a objal sa so štíhlym dievčaťom ,ktoré malo športové ducha , čo spievali jej krásne vypracované stehná, ktoré vykukovali spod modrej minisukne. Zahľadela som sa do zeme , pretože som sa v duchu preklínala , že som sem prišla. Bolo mi cťou zoznámiť sa s nimi , vedieť mená aspoň troch ľudí , no cítila som , že k nim nepatrím. Všetky dobré pocity , zlé pocity sa zmiešali a vytvorili kokteil pocitov , z ktorého sa každú chvíľku vylial nejaký ten pocit.
,, Teší ma , Lynn." Načiahla sa ku mne ruka , ktorú zdobili krásne vypestované nechty , o ktoré bola značná starostlivosť a ktoré pokrýval svetlý rúžový lak. Mala nádhernú svetlú pokožku , modré oči , ktoré zdobili jemné fialové očné tiene a malé znamienko na ľavej strane pri spánku . Zadržala som smiech , keď mi pohľad padol na jej hlboký výstrih.
,, Brooke." Usmiala som sa . Lynn si sadla k Donnymu , ktorý svoj pohľad a všetok možný záujem nenápadne zakotúľal k výstrihu.
,, Čo ťa privádza obývať naše mesto?" Lynn sa odsunula od Donnyho , ktorý si následne sklamane vzdychol. Všetkých šesť očí hľadelo na mňa , čo ma tak trochu znervózňovalo.
,, Rodinné dôvody a zdedenie domu , v ktorom vyrastal môj otec ."
,, Takže ste sa celá rodina presťahovali sem?" Donny neveriacky pokrútil hlavou.



,, No, nie tak úplne. V dome býva teta Sonya , otcova sestra , s ktorou obývame ten dom." Vedela som , že čoskoro začnem hovoriť z cesty , ale snažila som sa , aby nedošlo na tému Rodičia.
,, Akoto , že nie úplne?" spýtala sa Gretchen , ktorá nepochopila moju odpoveď.
,, Prišla som sem ja a moja mama." Cítila som , ako sa celý môj múr , ktorý som si vybudovala začínal triasť od základov.
,, A čo otec?" Gretchen sa zatvárila , akoby ju to zaujímalo a ja som nemala silu odmietnuť podať odpoveď. Nehodila sa to v tomto čase. Nemohla som si to dovoliť.
,, Zom.." stíchla som . Potlačila som slzy aj hrču zúfalého výkriku bezmocnosti.,, Zomrel. Prepáčte ." bleskovo som sa pobrala od stola snažiac sa v sebe všetko udržať.
*
Mahagónové dvere sa po dlhom čase zabuchli. Na drevenú podlahu po dlhom čase dopadla taška . Brooke sa zvalila na posteľ, zaborila tvár do vankúša a zúfalo sa rozplakala. Plakala dlho. Snažila sa vyplakať všetok svoj žiaľ, ktorý sa jej stále držal ako kliešť. Plakala ako len vládala , až ju nakoniec vyčerpanú od toľkého plakania premohol spánok.

Caroline Cutlerová bola silná , krásna , inteligentná žena , ktorá nadovšetko milovala svoju rodinu. Milovala ju viac než seba samotnú. Sedela na schodoch pred dverami novej izby jej jedinej dcéry Brooklyn , a zmätene hľadela pred seba. Počula hlasný plač . Cítila , ako trpí a ona jej nemôže pomôcť. Cítila sa hrozne. Túžila v tej chvíli vstať a obetovať úplne všetko , čo mala , aby jej dcéra sa usmievala. Aby jej uši opäť počuli ten smiech , no vedela , že sa toho tak čoskoro nedočká. Sedela naďalej na schodoch a sama prekonávala boj s plačom , až nakoniec prehrala.
  • Autorka: Ann 

ythyt
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nany Nany | 11. srpna 2010 v 18:09 | Reagovat

COŽE? film o hovnech? xDD

2 Princess Silva! Princess Silva! | Web | 14. srpna 2010 v 2:15 | Reagovat

[1]: haha len sa smej :-D je to japonska dorama a ten film sa vola sa to Attack on the Pin-Up Boys :-D  :-D hadzali tam hovna po peknych chlapcoch :-D ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama